Sviatky nesviatky,

naše deti stále zostávajú deťmi.
A napriek tomu, že by sme niekedy
možno aj tak trochu chceli
aby sa dodržali určité presné rituály,
je veľmi pravdepodobné,
že s deťmi to bude predsa len trochu iné.

No pre ne predvídateľné správanie
znamená bezpečie.
A nechápu ak sa zrazu správame inak,
chceme aby nevyžadovali dojčenie vtedy keď potrebujú,
"lebo teraz sa to nemá/nehodí."

Každý si samozrejme volíme spôsob fungovania,
vlastné hranice
a čo je pre nás v poriadku a únosné.
Preto je taktiež veľmi pravdepodobné,
že každý člen rodiny
môže mať na celú situáciu rozdielny názor.
A že si vypočuješ, že robíš niečo zle.

Tento príspevok má však poukázať na to,
že v tom celom zatiaľ nepoznanom,
všadesvetielkujúcom a širokorodinnom,
jednoducho príliš veľkom,
stále zostávame pre naše deti my tým,
čo prináša reguláciu a pocit bezpečia.

A je naozaj poriadku tým zostať počas
akýchkoľvek okolností.